15 júna 2018

Tak ešte raz.


Roky, v nich mesiace 
v mesiacoch hodiny
strávené bojom
bojom bez vidiny
vidiny víťazstva.

duši čistej dostalo sa červených škvŕn
a myrokard už pumpuje naprázdno
krvácanie neprestáva, rany sú nastálo
a vedomie sa stráca do sveta alfa vĺn.

ten čo bojoval, na zemi kľačí
v pohľade sa chvíľu zúfalstvo zračí
pozrie na sokyňu v ľúbeznom háve
tú ktorá ľuďom životy ničí
a naopak práve.

vyníma sa nad ním, tak ako zakaždým
na perách úsmev,  tak ako zakaždým
v rukách má revolver, tak ako zakaždým

už to zas nezvládne, tak ako zakaždým
toto bolo naposledy, tak ako zakaždým
poučí sa z vlastných chýb, tak ako zakaždým

aj tak je závislý
nemôže prestať
sám seba trestať.

uchopí hlaveň
namieri na seba
v očiach má plameň
a jasnú výzvu : 
“Tak ešte raz.” 

Roky, v nich mesiace 
v mesiacoch hodiny
strávené bojom
bojom bez vidiny
vidiny víťazstva
vidiny lásky.

12 mája 2018

Nebež.

nebež
niet sa kam ponáhľať
mladšia ako my dvaja
je už len dnešná noc.

vieš
pri pohľade na Teba
som videnie stratil
šťastie, len periférne
priveľa krásy
a tebe dnes nádherne voňajú vlasy.

chceš
vraj ísť niekam preč
je ti jedno kam
srdiečko, som kompas
smer udávam
noc nedáva priestor bežným únavám.

potrebuješ
pobozkať a čím skôr
cítim to jasne
hrdinom, stanem sa
bude to krásne
nad touto myšlienkou potichu žasnem.

odťahuješ
sa so smiechom, nerozumiem
iskry v očiach máš
“nebež
niet sa kam ponáhľať
mladšia ako my dvaja
je už len dnešná noc”

vyriekneš.

02 mája 2018

Svietim.

Dávam, chceš?
Nechceš? Bež.

nikdy si mi neukázala
aký som cenný
práve naopak
a teraz keď si preč
vidím to aj sám
zlepšil sa mi zrak.

jaskynný netopier
a zrazu svietim
hviezda pohrebu
a zrazu vstávam
zabudnutý amant
a pocitov nával
zmiatol zo stola smútok

pretože

viem svietiť pre seba
viem svietiť pre Teba
ja svietim pre všetkých
je to môj chleba.
vstávam, ešte nie je čas
vstávam, lebo nie je čas
ležať vo vlhnúcej hline
keď život je nadosah.
zabudbutý iba Tebou
svet nech sa pozerá
kde bolesť posilou
slzy sú hrdinov
a ja som vyplakal oceán
do hrnčeka kávy.

dám Ti čo mám
je toho dosť
ak mi dáš čo máš
sprav mi radosť

a teda sa pýtam...
Dávam, chceš?
Nechceš? Bež.

20 apríla 2018

Farboslepý

celý hnedý vesmír ...
sladké červené víno ...
veľké biele úsmevy ...
čierne myšlienky ...

... našiel som v Tvojich očiach ...
... ochutnal som z Tvojich pier ...
... darované po nociach ...
... prišli keď Teba už niet ...

... iný som nepoznal.
... iné som nechcel.
... pripravili ma o zrak.
... býval som farboslepý.

13 apríla 2018

Zmyselná

Vidím ranné lúče.
Počujem ako dýchaš.
Cítim objatie vrúcne.
Vnímam že sa dvíhaš.

Vidím, že som ostal sám.
Počujem ako voda vrie.
Cítim vônu Tvojich káv.
Vnímam Tvoje znamenie.

Vidím ospalý úsmev.
Počujem ako zdravíš ma.
V srdci cítim záchvev.
Káva a bozk sú odmena.

      ---

Myslím, že ešte spíš.
Napínam uši, všade tíš.
Urobím kávu kým sa prebudíš.
A keď ju uvarím, poháre dvoje
mi pripomenú ako mi chýbajú
obe ranné role.

05 apríla 2018

Zasvieť.

 Tma
Kde bývalo svetlo
Kde bývalo teplo
Ostala tma

Ja
Kde bývala radosť
Kde bývala chcelosť
Tápam ja.

Ty
Kde je môj vypínač
Kde je môj spínač
Vieš Ty.

Ty
Aby som mal svetlo
Aby som mal teplo
Zasvieť Ty.

Ja
Pre Tvoje svetlo
Pre Tvoje teplo
Zasvietim Ti.

19 marca 2018

Kontrastná

čisté peniaze
špinavé duše
zobrať si všetko
bez obtiaže

tiché výstrely
hlasitý šepot
ukončiť život
chceli by

červená ortuť
modrá krv
nemyslieť na nič
zabudnúť

plné účty
prázdne životy
čo oči nevidia
duša nebolí

05 marca 2018

Prepitné


na vŕzgajúcej stoličke
v bare kde už dávno nenalievajú
kolíše sa spráchnivený človek
a fľaša vína.
spomínajú.

na horúce noci v chladnej spálni
presolené večere, ktoré mali radi
ukradnutý spánok a lásku vo fľaši
na zúfalý výkrik „prosím vráť sa mi“

na doternú lásku, nenásilnú, prosiacu
na lavičku a hlasný výsmech mesiacu
dymové signály keď odišla preč
na jaspis stratený pod koberec

a na ...

na kupované šťastie a nepokoj v duší
na pocit keď človek veľmi dobre tuší
že po tichu býva búrka

na bezmocnosť a smútok prežívaný v páre
na mráz šľahajúci im do tváre
z očí toho druhého

z vŕzgajúcej stoličky
v bare kde už dávno nenalievajú
zdvíha sa spráchnivený človek
a necháva prepitné.
záverečná.

10 novembra 2017

Nightcrawler

roaming the streets
streetlights flicker
and so do my hopes
blood's getting thicker
as I stand in the windstorm
of emotion and air
misery and me forming a pair

it’s true, love is deadly
I do feel dead
having my heart jumping out of my chest
is not as pleasant as I thought it would be
“don’t think about it, just let it be”

roaming the streets
streetlights flicker
and so do my hopes
blood‘s getting thicker
as I’m leaving the heavy rain
feeling future return
in my weak brain

still there’s a need to fight
there’s a need to stay
even when the skies are nothing but grey
as I’m typing this poem I solemnly swear
through the good and the bad
I will remain.

08 novembra 2017

Drahokamy nevedia, že majú hodnotu

rubín v najkrajšom prsteni
tam kde všetka krv pramení
sfarbili sa tvoje pery
vášnivou červenou.

jaspis visiaci pri srdci
tam kde strácajú sa sny
sfarbili sa tvoje oči
záhadnou hnedou.

diamant nosený vo sne
tam kde vdychuje sa život
sfarbila sa tvoja duša
najčistejšou čírou.

drahokam cenený nadovšetko
tam kde sa život stáva smietkou
zistil som, že si drahokam
tak si ťa navždy uchovám

(Venované môjmu drahokamu.)