10 októbra 2018

Po slnku býva plač

usmiaty muž
slnečné poludnie
stáva sa, nuž
v láske neuspel

plačúci muž
na oblohe mraky
mokrý betón, nuž
dažďa nie sú kvapky

láska
bolesť
ľútosť
bolesť
hanba
bolesť
samota
bolesť
nádych
bolesť
výdych
bolesť

plačúci muž
na oblohe mraky
otvára dáždnik, už
dažďu patria kvapky

usmiaty muž
slnečné poludnie
netušil, že už
príde stretnutie
čo pošle bolesť
v krásne zabudnutie



12 komentárov:

  1. usmiaty muž,
    chcela by som ho už :-)
    Překrásné Platánku. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Obdivuji každého, kdo umí takhle básnit. Jen tak dál.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kdo prožívá si smutek,
    jako by mu život utek.
    Ne není to tak,
    spíše je to naopak.
    Kdo smutek si prožije,
    po té se na svět usměje.:-)
    Ono to tak bývá celkově. Řekla bych po smutku bývá vždy radost.:-) A vlastně jsi to svými slovy krásně popsal. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pochvalu a pekné veršíky :-)

      Odstrániť
  4. Samé básničky...? Přitom máš tak trefné komentáře. Co nějaká próza...?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. bývavalo kedysi na starom blogu. Návrat k článkom je plánovaný aj tu :-)

      Odstrániť